20161210

.slovenské vianoce

čo pre vás znamená slovné spojenie slovenské vianoce? alebo skôr, čo si pod ním predstavíte? mňa by to veľmi zaujímalo. ja si predstavujem rozžiarený vianočný stromček v drevenici, tou drevenicou je rodinná chalupa umiestnená v rázovitej obci na strednom slovensku, vonku sa stmieva a miestnosťou sa vinie vôňa hubovej polievky (takú teda máme doma my), deti behajú okolo stola, v televízii bežia klasické rozprávky, počuť štrngať poháre a príbor, lebo sa chystá vinočná tabuľa, 
vonia ihličie a roztopený včelí vosk, jablká, orechy, med, nič nesmie chýbať... z tejto predstavy usudzujem, že na vianociach ma najviac bavia prípravy, aby bolo všetko krásne. k predstave slovenských vianoc patria aj drobné ale echt poctivé darčeky, ja som zopár takých vyrobených slovenskými rukami (alebo aj hlasom) poskladala. modrotlačové tenisky z limitovanej kolekcie novesta x matej rabada pre sestru , šál a čiapka z nového sofistikovanejšieho puojdu pre deda, najnovšie cédéčko agnostika od katarzie pre frajera, čokoľvek od mylo pre mamku, klobúk od sju pre seba, skladačka od mr.wood pre synovca (poštovné je do vianoc free a zapájate sa tým do súťaže o pegboard od dominiky žákovej!), náušnice od bepart pre frajerku, prsteň od allt pre druhú frajerku ak nemáte, tak pre cool babku a kolekcia herbert sirupov pre fajnšmekrov alá tato. alebo proste všetko pre mňa a je v tom jasno :-) Alebo nepresťahujeme sa do švédska?


20161208

. dirtywhite athens

novembrový výlet  do Atén, nie úplne štandardná záležitosť, ale prišli sme aby sme im po dvoch mesiacoch sucha priniesli dážď, čo je naozaj veľmi šľachetný skutok. Mne sa to však aj napriek tomu veľmi páčilo, Atény sú podľa mňa hrozne husté mesto, a to myslím doslova. Neviem či to je vypínajúcom sa Akropolou alebo strechou zo sivých oblakov ktorá sa čnela nad našimi hlavami, ale všetky uličky a námestíčka majú takú veľmi malú mierku, až som sa miestami cítila ako keby to všetko boli kulisy vo filme. A gréci ho úplne dokonale vypĺňajú svojou povahou. Antickú krásu akú má v sebe Rím som nepocítila, ale byť na miestach o ktorých som čítala dokola v knižkách dejín architektúry bolo naozaj skvelé. Považujem za veľmi dôležité čítať si popisné tabuľky pri všetkých pamiatkach, pretože veľmi ľahko upadnete do ilúzie, že hromady kameňov formujúcich antické chrámy tam stoja tisícky rokov tak ako ich pred sebou vidíte. V tomto som hrozne naivná, veľmi rada si predstavujem ako to na rôznych miestach vyzeralo v dobe keď tam bol naozajstný dobový život, a preto ma pochopiteľne fejkové karyatídy na Erechtheione úplne sklamali. Olympijský štadión bol úplná krása, výhoda mimosezónnych návštev sa preukázala v plnom rozsahu! 
Čo vy a Atény? 

20161130

.last christmas i gave you a book

Z minuloročného zoznamu sa mi podarilo zaobstarať si až tri knižky, či už na Vianoce, alebo po nich. Tento rok som sa trochu odosobnila a medzi tie, ktoré by som fakt, fakt, fakt chcela, som zahrnula aj iné ktoré ma zaujali. Keď som bývala v Bratislave a nechcelo sa mi ísť z práce rovno domov zastavila som sa vždy v Martinuse na Obchodnej a pozerala si nové knižky. Teraz to už nemám veľmi kde robiť, a preto sa sem dostalo veľa takých ktoré sa dajú kúpiť najmä cez internet. Jedným z objavov, alebo skôr znovuobjavov tohto roka bola stránka bookdepository.com Poznám ju už dlho ale nikdy ma nenapadlo objednávať knižky cez internet, pretože rada ich nakupujem naživo. Najmä pred Vianocami, keď sú kníkupectvá plné ľudí. Obľúbila som si však to, že na tejto stránke nájdete nekonečné množstvo vydaní tej istej knihy a poštovné je zadarmo. A často sú knižky lacnejšie ako u samotných vydavateľov. Doručenie nejaký čas trvá, takže ak chcete listovať pod stromčekom, odporúčam objednávať hneď. A teda ak prejdem k výberu na vrchu môjho listu je Príbeh umenia od Gombricha. Ja si myslím, že v dejinách mám hrozné medzery, minimálne strácajú v mojej hlave plynulú kontinuitu. Príbeh Umenia podáva jeho históriu beletrickou formou a myslím si, že by mi pomohol, mať o vývoji umenia ucelenejšiu predstavu. Pokračujem vydaním ELCroquis, s výberom tvorby Aires Mateus. Aj keď by som si túto knižku hrozne rada odbalila pod stromčekom, niečo mi vraví, že prvý elcroquis by som si mala kúpiť z architektonickou prácou zarobených peňazí :-) Je to vždy "časopis" a monografia vybraných architektov. Takýmto darčekom nikdy u architekta nešliapnete vedľa, teba sa len trafiť do vkusu. Na ďalšie miesto dávam Wabi-sabi, konečne český preklad slávnej knižky, japonského učenia, ktorá predstavuje návod na to ako nájsť krásu vo veciach obyčajných. Art of travel Alaina de Bottona je ľahká filozofia o tom ako si užiť cestovanie. Ja si veľmi hĺbavé čítanie neužívam, ale všetky jeho knižky sú taký príjemný starterpack na niečo náročnejšie. K vydavateľstvu knizha zlín som sa dostala práve cez jeho Architektúru šťastia, ktorú som mala požičanú a zrovna by som si chcela pod stromčekom nájsť jej anglické vydanie s prebalom na ktorom je stavba od Luisa Barragána. Zaujali ma tiež tiež knižky La loba, ževraj niečo ako Kerouac v sukni a Kniha zvláštnych nových vecí, ktorú som najprv súdila len podľa obalu, ale už ma láka aj obsah. Z môjho obĺúbeného vydavateľstva gestalten vyberám obrázky zo života s rastlinami a najnovší prírastok do knižnice z Monocle.  Na záver mi tam zostala India, lebo to je láskaInstagram ktorý sa dá listovať fyzicky a malá knižka s návodom ako si doma vytvoriť hygge. Toto slovo som použila tento rok prvý krát pri prezentácii pre yit, a veľmi sa mi zapáčilo, je to vlastne taká tá domáca pohoda a zapálené sviečky v okne. To je na dlhé zimné večery predsa to najlepšie, a na Vianociach to najkrajšie. S knižkou darujete aj predmet aj príbeh, o to vzácnejší, keď vás aj niečo naučí. No a ak nie ste knižný typ, mám pre vás alternatívu, box čokolád v krásnych obaloch mast, vyzerá v knižnici tiež pekne, ale dlho sa asi v nej asi neohreje. 

Máte nejaké vianočné knižné priania a tipy na výmenu ?! Podeľte sa :-)


20161115

.vnitroblock

 Cez víkend som bola na veľmi výživnom pobyte v Prahe. Navštívila som nové pekné miesta a starých dobrých kamošov. Nestihla som úplne všetko čo som mala v pláne, ale stihnúť to ešte môžete vy! v Národnej galérii výstavu finalistov ceny Jindřicha Chalupeckého, v galerii J. Frágnera ešte pár dní woven Kenga Kumu, v Galerii Tančící dům veľkú monograficú expozíciu Kaplického JKOK, do konca týždňa napríklad aj Pokoje.
V Prahe sa rada mením na kaviarenského povaľača a neuniklo mi ani nové miesto v Holešoviciach VNITROBLOCK. Nie je to len oddych pri šálke dobrej kávy ale naservírujú vám aj polievku, či produkty česko - slovenských dizajnérov. Od oblečenia po bytové doplnky, šperky či nedeľnú show na BMXkách... Za mňa veľký palec hore, milá obsluha a krásny priestor bývalých garáží si ma získali. See you next time!

20161110

.biennale di architettura 2016 #giardini

Vždy ma baví, keď môj blog zaplaví téma propagujúca architektúru a uvedomovanie si toho, čo možno bežne prehliadnete. Benátske bienále sa odohráva na dvoch miestach, to magickejšie sa volá Giardini - záhrada v ktorej vyrástli v priebehu rokov rozmanité národné pavilóny. Na rozdiel od Arsenale, ktoré bolo kedysi vojenskými kasárňami a vystavujúci majú priestory viac-menej rovonocenné, tu sa pri každej inštalácii prejavuje charakter daného objektu a samozrejme krajiny. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše najkrajší je pavilón nordických krajín. Navrhol ho nórsky achitekt Severre Fern. Tak veľmi sa mi páčil, a tak hrozne veľa komárov v ňom bolo, že som ho ani nestihla pekne odfotiť.  Je zaujímavé vidieť kurátorský výber a porovnať to s tým čím sa prezentujú krajiny v samostatnej réžii. Veľmi dobrý koncept malo Nemecko, ktoré samozrejme riešilo tému utečencov. Do svojho pavilónu vybudovaného po druhej svetovej vojne vyrezali otvory,bez dverí, pretože sú k nim "door open", bolo zaujímavé ako riešia nové formy dočasného a trvalého bývania prisťahovalcov. Zaujalo ma Belgicko s výstavou realistických fotomontáží Filipa Dujardina, incidental space a teda oblak do ktorého ste mohli vojsť u švajčiarov, projekty s nálepkou Unfinished u španielov, Poľsko a true cost stavieb, lebo aj tie by mali byť fair trade... je toho naozaj veľa a nedá sa to stihnúť celé. Najväčším bodom je však Palazzo Centrale. Ak by som bienále nenavštívila nikdy by som sa nedozvedela, že niekde v Londýne existuje Forsenic architecture, iniciatíva z Goldsmiths university, ktorá rieši architektonický a mediálny výskum pre potreby obhajoby ľudských práv v oblastiach zasiahnutých bojmi a vojnou. Títo ľudia zbierajú informácie zo správ, analyzujú videá, lebo mestá sa dennodenne strácajú z máp a zomierajú bezmocní ľudia. Česko-slovenský pavilón som ani nechcela spomínať, ale na predsa len musím. Prezentácia života a aktuálnej obnovy prístavby slovenskej národnej galérie od Vladimíra Dedečka ma nechala chladnou. Nepopieram, že je to zaujímavá téma a skvelé PR pre SNG, v hlavnom meste je to však jedna z mála budov ktorým sa pošťastil takýto osud. Rozumiem, že nikto sa nechce chváliť tým ako nechá búrať vo vlastnej krajine architektonické dedičstvo, ale ak by som mala posielať správy z frontu ja, nechcela by som byť taký pokrytec. A aby som to teda nezakončila depresiou, bola som nadšená z diela mojich obľúbených architektov Aires Mateus. Vydať sa na bienále je skvelý nápad, a už teraz sa teším pod koho vedením sa v benátkach nadšenci architektúry stretnú znova, určite nebudem chýbať! Začala som sa dokonca učiť pomaličky taliansky, lebo tam už chodím skoro ako na klavír. Boli ste na bienále, či už tomto alebo o umení? Máte radi Benátky? 

20161107

.biennale di architettura 2016 #arsenale

Bienále architektúry v Benátkach trvá ešte do 27.11.2016 my sme sa naň vybrali už v septembri. Ak náhodou neviete je to výstava ktorá na svete asi nemá obdobu, ako hovorí názov koná sa každé dva roky a toto je jej 15. ročník. Hlavným kurátorom je Alejandro Aravena (elemental), čilský architekt, ktorý je zároveň tohtoročným laureátom Pritzkerovej ceny (šťa nobelovka za architektúru). Hlavná téma znela "Reporting from the front" (kurátorský text).  V ideálnej situácii, by bolo krásne presťahovať sa na mesiac do Benátok a každý deň si spraviť výlet na jednu z lokácií Giardini alebo Arsenale, kde sa výstavy odohrávajú. V realite si však kúpite 48 hodinový lístok, ktorý vám zabezpečí vstup na obe. Ak sa o tému zaujímate, je úplne nemožné za taký krátky čas spracovať a stihnúť tie množstvá informácií. Prvý krát som mala pocit, že ma zaujíma obsah každej tabuľky, videa a popisku. Aravenov prístup bol jasný už v úvodnej miestnosti, vyskladanej z materiálu, ktorý zostal po bienále umenia z minulého roku a teda sadrokartónu a hliníkových stĺpikov tvoriacich konštrukcie stien. Veľmi sa mi páčilo, že tam bola umiestnená k nahliadnutiu aj korešpondencia s architektmi, ktorí pripravovali inštalácie, a celé zákulisie príprav. Ak sledujete archdaily, tak na bienále boli presne projekty ktoré tam bežne nenájdete. "Správy z prvej línie" ako by sme tému mohli preložiť priniesli súčasnú situáciu, kedy sa rozširujú hranice toho čo má architekt a jeho povolanie riešiť, nejde už iba o peknú nablýskanú budovu, je potrebné reagovať na krátiace sa prírodné zdroje, migráciu ľudí, prírodné katastrofy, ľudí na okraji spoločnosti, dopravu, odpady, prácu v komunitách a pre komunity a to ako má vyzerať prostredie v ktorom žijeme, pretože byrokracia a "zadubenosť" sú tvorcami priemernej, banálnej architektúry a nekvalitného obytného priestoru. A mne sa zhodou okolností do toho úplne hodí prvá fotka. Chceli sme si zjesť nejaké olovrantové jedlo zo supermarketu a našli sme malé námestie na ktorom bola táto tehlová vec. My sme ju úplne obývali, nebola to lavička, nebol to stôl ale tá mierka a materiál nás úplne pozvali.