20150228

.black on black on black on spring

dnes bolo také to lenivé ráno, kedy sa vám nechce čakať na trolejbus, tak sa po strmých uličkách palisád skotúľate rovno do mesta. nepoznám v bratislave strmšiu ulicu ako holubyho, nachádza sa na nej najviac cute zelovoc holubka. mali tam dnes exkluzívne brazílske mango s podtitulom letecké za 9.99, tak som si k nemu aspoň pričuchla. ale inak sicílske rajčiny ako keby ste ich zo záhrady odtrhli, mňam.
všetkému ostatnému som musela odolať, keďže budem týždeň off. ale potom! maslový chlebík s cibuľkou a reďkovkou bude prvé jedlo čo si dám, aj keď daniel ma straší že sa 9.3. vrátim do zasneženej krajiny. ja už sa teším na jar! 


20150226

.keep the spirit

Saudade is a Portuguese word that has no direct translation in English. It describes a deep emotional state of nostalgic or profound melancholic longing for an absent something or someone that one loves. 
(according to wikipedia)

Nedá sa toho niekedy zbaviť, všetky tie zážitky pocity a dojmy pomaly časom blednú, myslieť na ne občas vyvoláva smútok a spomínaný nepopísateľný pocit. Život sa však hýbe ďalej a netreba sa tým nechať pohltiť. Pre mňa bolo Portugalsko začiatkom niečoho nového a to čo vo mne zanechalo sa nadá zmazať. Preto to živím portugalskými dobrotami. Belémsky pastel de nata tu síce nemáme ale nájde sa predsa aj niečo iné. Tento príspevok som napísala ešte dávno a zabudla publikovať. v nedeľu sa idem nadopovať na malú chvíľku znova.  



Portugalci sú skvelí hudobníci, počas roku ktorý som tam strávila som prežila osobnú hudbnú renesanciu a medzi mojich nových obľúbencov zaradila aj čo to z lokálnej scény. Môj miláčik je Moullinex ktorý zároveň šéfuje zoskupeniu Discotexas, ktorých koncert patrí k jedným z mojich lisabonských highlightov. Best Youth ma oslovili neprekvapivo až po tom ako som ich videla hrať na živo. Osoba ktorú už naživo spievať neuvidím je národná legenda Amália Rodrigues, jej piesne sa vinú každým mestom, uličkami, námestiami. Bez fado nie je Portugalsko Portugalskom. Rada sa započúvam aj do Cavaliers of fun a party v električke od Voxels tiež nie je na zahodnenie, aby som vás totálne nezahltila tak spomeniem už len Sequin. Ak sa ocitnete v Lisabone nevynechajte bájny klub Lux Frágil, pre mňa jediné a najlepšie party útočisko, ten sa veru v našej zemepisnej šírke nedá nahradiť nijak.


Aby som zostala v obraze lisabonský život sledujem prostredníctvom mojich najobľúbenejších blogov. Carolina Flores, Mafalda Nunes, Maria Inês Pires a Sara Cabido. Každá je špecifická ale zároveň ich všetky spája niečo rovnaké. Sara vždy vie kam ísť a kde sa najlepšie najesť, Mariine analógové fotky majú nekonečné čaro, Carolina je asi jediná osoba u ktorej mi nevadí že sa fotí iphonom v zrkadle a Mafalda vymyslela tričko s nekonečným plameniakom a.k.a flamingusinfinitus, ju sa nedá nemilovať.

No a keď príde na najhoršie otvorím si Super Bock (mám zásobičky z pyrenejského týždňa v Lidli), sprievodcu lisabonskou architektúrou, svoju krabicu spomienok s mojim najobľúbenejším slovom mais (viac v portugalčine) alebo len šúcham instagram plný tých krásnych večne slnkom zaplavených miest. Je to jednoducho občas klasická porozchodová depresia so škatuľou vreckoviek v lone. Nič závieniahodné.

20150221

.no jo

počas mojich asi najdlhších medzisemestrových prázdnin som sa vydala do prahy po dlhej dobe len tak na výlet, nie na jednu noc, nie na otočku ale normálne od štvrtku do nedele. neuveriteľné. so svojou skvelou hostiteľkou alicou som bola na super raňajky v café neustadt, na obed v bisto 8, konečne som navštívila národní galerii, ktorá sídli vo veletržním paláci. baby z we are slash sa tam nedávno fotili tiež. táto funkcionalistická stavba bola ževraj v dobe svojho vzniku (1925- 1928) najväčšia svojho druhu na svete. Architektmi sú josef Fuchs a Oldrich Tyl. Je to tam úplne super a obrovské. Mne sa najviac páčila výstava a prezentácia umprum. Okrem toho sme boli na super party v roxy na druhý deň valentínsky zatrsať v neone a tak trochu sme si zarezervovali mullerovu vilu na zlý dátum. tak sme išli k pau na čierny čaj s medom a citrónom. štyri dni boli málo, stihla som sa však na chvíľku rozkrájať pre každého. dúfam že ma to tam nezláka tiež... a možno áno, uvidíme.  


20150208

.their love

už sú to dva roky čo som vám predstavila môj obľúbený pár tu, minulý rok to boli zase títo dvaja... teraz to bude trochu iné. na filmové a knižkové tipy vôbec nie som, ak ste však nevideli film alebo nečítali knižku Tracks tak vám ich musím odporučiť. ide o biografický príbeh Robyn Davidson, ktorá sa v roku 1977 vydala na 1700 míľ dlhú cestu austrálskou púšťou. Sama so svojimi ťavami a fenkou Diggity. Chcela dokázať že aj obyčaný človek dokáže niečo neobyčajné ale išlo tiež o jej vlastné vnútorné presvedčenie s ktorým sa príliš deliť nechcela. Kvôli finančnej podpore však oslovila National Geographic a tí jej poslali fotografa Ricka Smolana, ktorý ju počas cesty niekoľkokrát navštívil a je autorm nasledujúcich fotografií. Video v závere si pozrite až po tom ako uvidíte film. Mňa neuveriteľne uniesol.

20150131

.these days #12

kedže som sa rozhodla, že nebudem pridávať na blog príspevky podobnej kvality ako ten posledný tak mám malú blogovú pauzu, kým budem mať fotoaparát a dostatok času (ak by ma chcel niekto odfotiť prijímam návrhy) kto sleduje môj instagram tak vie možno lepšie čo sa okolo mňa deje. 
najlepšie raňajky _ januárová oslávenkyňa _ januárový oslávenec_ moja grófska ruka so super lakom orly _ jarná nálada _ ananásy na stoličke _ zeleninová polievka s kurkumou do hnusných studených dní _  nákupy _ ananásy na poličke _  ked sa danielovi montujem do jeho porcelánovania _ úseá štátnica a včerašia kalamita k kúskom môjho prstu. 
okrem toho som bola konečne v SNG na výstave svetlo na hrane, na prednáške, včera som zaspala na kreatívne ráno so sandrou štasellovou. nevadí.  idem stavať snehuliaka, výsledok určite očakávajte tu :-D


20150118

.head up high

skúšala som niečo a popri tom vzniklo toto. fotky fotila moja domulka na iphone 6 (môj foťák v nedohľadne) v impact hub na hviezdoslavovom námestí kde sme boli na malý vystrihovací workshop s Innocentstore. Nepísala by som vám o tom, keby sa mi moja koláž nadštandardne nepáčila. Fashion magazíny si už nekupujem veľmi dlho, ako som v nich listovala a hľadala nejaké pekné obrázky do koláže zistila som že akékoľvek je ročné obdobie alebo sezóna stále sú tam skoro tie isté veci a vyzerajú tak isto ako pred desiatimi rokmi. Jediné čo sa mení sú obrázky. Nepotrebovali by podľa vás nejaký refreš? Lebo podľa mňa určite. 

(all black: rolák_f&f zvyšok _h&m kabelka_zara náhrdelník_z lisboa)