20160619

.leave a trace

nedávno som upustila zo všetkých svojich nárokov na topánky a kúpila som si tieto krásky. vydržia mi možno jednu sezónu, ale za tú radosť to stálo. inak toto je môj outfit z návštevy designweeku. nohavice mám po danielovi, ževraj ich nosil keď bol deviatak, a tá kabelka je mojou blogovou nočnou morou, nosím ju skoro s t á l e, ja viem, ale neviem si nájsť nijakú alternatívnu, rozmerom, materiálom ani farbou a hmotnosťou. je to proste moja topka. vlastne keď si spomeniem, že kedysi som mala toľko malých kabelôčiek... teraz sú všetky smutné v skrini.

20160614

.bratislava design week

Týždeň dizajnu v Bratislave som stihla len v jeho závere, takže zhrniem len to málo, čo som stihla. Program znel lákavo, vystúpenie Jonáša Grusku v trolejbuse by som chcela zažiť, pracovné povinnosti ma však odviali na východ. Pocity mám trochu zmiešané, teším sa však, že sa podobné podujatie deje a samozrejme chápem, že je prispôsobené mierke našej krajiny a produkcii dizajnu. Na druhom poschodí obchodného domu Dunaj, ste počas týždňa mohli nájsť eklektický mix. všvu vystavovala študentské svietidlá, Ikea svoju kolekciu viktigt navrhnutú švédskou dizajnérkou, sklárkou a keramičkou Ingegerd Råman, vyrobenú ručne s citom k prírode a jednoduchým líniám. Udržateľnejší život podporuje ich kolekcia användbar, pracujúca s materiálmi ako terakota a bavlna. Na budúci rok ohlásili spoluprácu s obľúbeným HAY a Tomom Dixonom.
Za významný počin, považujem magazín form, pre ktorý mám tú česť písať, je to občasná príloha magazínu for men  a mapuje slovenský design a jeho obsah sa skladá čisto zo slovenskej produkcie. Môj článok o Kamennom námestí síce nešťastne prešiel jazykovou úpravou, ale tak nabudúce to bude lepšie! Páčili sa mi dózy Lucie Kováčikovej, predstavujúce jej vlastnú snovú krajinu a inštalácia študentov UTB pexeso s ktorou sa predstavili aj minulý rok na designweeku v Tokiu a s niektorými vecami aj v Miláne.
Na Ventúrskej v ZOYA gallery bola kurátorská sekcia,  ktorej dominovala inštalácia tropických rastlín. Trópy každodennosti v sebe skrývali vázy Milana Pekařa, výber česko-slovenskej tvorby porcelánu, a tiež dvojročný výskumný projekt European design stories.
Hlavnú cenu Design weeku Bratislava vyhrali Crafting Plastics, ktorí mali v piatok spolu s Buffet super launch v Slowatch. Okuliare z bioplastu mali svoju slovenskú premiéru a ocenenie si rozhodne zaslúžili. Škoda, že inštalácia z piatku nezostala celý víkend.
Úprimne to však pre mňa bol asi najslabší designweek aký si pamätám. Myslím si, že tu sa presne ukazuje absencia vhodných kultúrnych priestorov, hoci podobný pocit som mala aj z kobercov na Holešovickom výstavišti v Prahe.  Som rada, že sa sprístupňujú inak neprístupné miesta ako v prípade OD Dunaj, ale potom si vravím či si ten design nezaslúži trochu viac úcty, a lepšiu priestorovú koncepciu. Ale asi sa mi to ľahko hovorí. Témou tohto roka bola cesta v rôznych podobách, verím že BADW stojí, teda kráča po tej svojej pevnými nohami, a o rok nám znova prinesie úrodu niečoho dobrého.

Zaujalo vás z fotiek niečo? Boli ste sa pozrieť? Aký máte názor? Podeľte sa prosím!



20160606

.sandals wanted!

budem k vám úprimná, mám veľmi rada topánky, ale sandále asi zo všetkého najviac. bohužiaľ nájsť krásne a pohodlné v ktorých vydržíte letné výlety, prechádzky rozpálenými metropolami, prejdete v nich bez problémov aj na pláž a nerozpadnú sa vám po prvom mesiaci je naozaj náročné. Moje obľúbené, ktoré som si kúpila len tak "že aha výpredaj kúim si niečo" ma minulý rok opustili, lebo po troch letách bola únava materiálu zo zary naozaj opodstatnenou. Tento rok ako hľadám tak hľadám, tak nič pekné neviem nájsť. Tenká podrážka ma hrozne odrádza, hrubá je zase veľmi hrubá, potom sú tam zlé pracky, alebo niečo čo mi vadí. A tie biele podrážky všade joj! Mojimi vysnenými sú tieto, ktoré už na povrchu zemskom neexistujú. V lete sme navštívili asi všetky obuvníctva v Ríme, a ja som si nevybrala žiadne sandále. Z tohoto kruhu sa mi najviac páčia tie z &otherstories ale minulý rok som si ich skúšala a sú veľmi tvrdé. super však na nich je, že sa dajú v prípade potreby jednoducho ozdobiť nejakými strapcami, alebo diy koženými doplnkami tak ako tie susediace Marni. 
Čo vy a sandále, nemáte pre mňa nejaký tip?
13.30 MARNI
15.00 camper
21.00 zara

20160601

.proti proudu

naša posledná návšteva Prahy sa niesla okrem PIROHov v duchu kaviarenského povaľačstva. Aj napriek tomu, že sme bývali už niekoľkokrát vo vedľajších dverách ako je Bistro proti proudu o ktorého interiér sa postarali mimosa architekti, zastaviť sa a posedieť nás presvedčili až bezlepkové žĺtkové venčeky, ktoré si dve slečny odnášali so sebou a ja som ich náhodou zbadala. Vlnité vlasy nemám preto, že by som strčila prsty do zástrčky, ale vznikli zo super boxerských copíkov čo mi deň pred tým uplietla hvězdná kadeřnice. Chcela by som také mať častejšie, v Bratislave mi ich však nemá kto zapletať:-(  No a takúto béžovú bundu som si priala už minulý rok, keď som ju pred pár mesiacmi objavila v sekáči, moje očká len zažiarili. Ou ou ou po dlhej dobe outfit! Môže byť?

20160530

.tammi let's move

Viacerí ste zvedaví čomu sa po skončení školy venujem. Okrem toho, že pracujem v architektonickom ateliéri si rada nájdem čas na individuálne zadania. Naposledy to bolo sťahovanie prezentačného bytu tammi. Presúval sa do nových priestorov a požiadavka bola zachovať čo najviac z toho starého ktorý sme robili s Jajou a Rebekou. Som rada, že sa mi tam podarilo realizovať zástenu v kuchyni tak, ako mala byť v prvom návrhu. Charakter aj farebnosť zostala rovnaká. Byt bol zariadený on budget, takže okrem svietidiel, a kuchyne sme opäť zablúdili do ikea. Milujem dots od MUUTO, kedže sa mi však nevošli do rozpočtu dala som podobné vešiačiky vyrobiť u stolára. No a najväčšiu radosť mám, že sa mi podarilo umiestniť aj dva kúsky mladého slovenského designu - zrkadlo a hodiny od Marc. ktoré vyzerali krásne už len čo som otvorila krabicu. Čierna tabuľová stena v spálni, bola ponechaná kreativite budúcich obyvateľov, ja by som si tam asi nakreslila súhvezdia, alebo veľkého prerasteného vrabca! Keby som byt obývala ja, určite by tam ešte pribudli rolety v prírodnom materiáli, alebo ľahké závesy a pár kobercov, nech je čo vysávať :-) Ako sa pozdáva byt vám? Mne sa už trochu tento "wannabe" škandinávsky prístup dosť okukal, tak ak máte pre mňa nejaké sofistikované zadanie, ale napríklad aj takéto, určite spolu niečo vymyslíme. Stačí napísať.

20160527

.milano design week 2016

Do posledného príspevku z Milána som vybrala zopár náhodných fotiek. Posledný deň  sme boli v meste, kde je nespočetne veľa rôznych miest. Za celý čas sme si neboli schopní spraviť mapu a zaznačiť všetko čo chceme vidieť, tak sme sa len tak potulovali dúfajúc, že natrafíme na to čo chceme. Na spoluprácu COS a môjho obľúbeného japonského architekta Sou Fujimota som upozorňovala už dopredu, les svetla, ako sa inštalácia nazývala bol v Cinema Arti z 30tych rokov  v časti San Babila. o inštalácii sa vyslovil nasledovne : the COS pavilion is the purest realization of the concept of forest, which is not static. light and visitors interact with each other and this synergy creates a bond between fashion, the space and the forest, as a form of architecture.’
Ďalšie miesto, ktoré sme nechceli vynechať a priplietlo sa nám do cesty bol
Chiostro Minore di San Simpliciano kde vystavoval svojich 50 stoličiek inšpirovaných japonskou magou Oki Sato. Nendo je v dizajne špička, a zhodou okolností sme jeho hlavného dizajnéra stretli.
No a najviac som sa tešila na HAY, ale to už som bola najviac unavená uložená v peknom nádvorí v kresle pallisade od bratov Bouroullecovcov, ktorí sú ak náhodou neviete asi na najväčšom výslní ever. Všetky firmy chcú teraz s nimi spolupracovať. No a zhodou okolností sa tam obaja motali.  Suma sumárum, ísť na designweek odporúčam každému kto miluje design a nebojí sa ním predávkovať. Miláno je v apríli ako stvorené na každovečerné aperitivo, aperol, večerné jazdy na motorke a dlhé prechádzky. Tak ako ma minulý rok neoslovilo, teraz som sa do ňho zamilovala!

ps: čarovné čierno-biele fotky v albume na FB