20160722

.pohoda 2016

Nechce sa mi ani veriť, že od Pohody uplynuli dva týždne, leto uteká ako voda a ja sa snažím napĺňať si víkendy zážitkami. Tento rok sme sa rozhodli na poslednú chvíľu. 20-ty narodeninový ročník pre mňa neniesol žiadneho z osobných headlinerov a práve preto som si uvedomila, aká je pohoda dobrá a že sa na ňu oplatí tešiť a chodiť každý rok už len kvôli atmosfére. Za najlepšie vystúpenia považujem asi Sevdalizu, Thundercat, Koreless, Flying Lotus... Ak by vám chýbal James Blake, tak toho nepočúvam a uprednostila som aj s množstvom "tínedžerov" Odeszu. Vítanie slnka a dúha na oblohe sú vždy veľmi čarovné, čas som trávila s ľuďmi s ktorými som naozaj chcela, v rade do sprchy v zásade nečakám a využívam spontánne chvíle bez uteráku počas dňa. Za najlepší stánok považujem rozhodne IKEA, v ktorom bolo asi 10 pohodlných postelí, rozdávali všeličo. Mňa samozrejme najviac potešila poukážka na zmrzlinu, aj keď vankúš a deka by neboli počas tohtoročných chladných nocí v stane na zahodenie. Podarilo sa nám s Danielom natočiť krátke video, v ktorom všetci oddychujú, súžažia a fotia sa #sikeavposteliGastrozážitok hodnotím na výbornú a ochutnala som aj kontroverzný nápoj do ruky. Po tom ako si čítam recenzie mám pocit, že som bola na najlepšom festivale na svete. Máme veľké šťastie že Pohodu máme tak blízko, Oáza radosti s krásnym posolstvom. Ako vždy vravím a nevynechám to ani teraz život rátam na narodeniny, Vianoce a Pohody.  Boli ste? Čo sa vám najviac páčilo?

(Obrázky som vytvorila cez aplikáciu Prisma)

20160720

.shakespeare

Splnila som si jeden zo svojich cestovateľských snov, neviem prečo ma sever Poľska vždy veľmi lákal a zo známeho Trójmiasta som najviac chcela vidieť Gdańsk. Keď niekomu poviem, že sa tam nachádza Shakespearovské divadlo, vždy sa čuduje prečo by tam niečo také bolo. Väčšinou k tomu prídem keď rozprávam o tom aké su čierne tehly pekné. Brick award síce nevyhralo ale jeho príbeh je veľmi zaujímavý. História shakespearovských hier siaha na území Poľska až do sedemnásteho storočia, kedy sem chodili hrávať anglické kočovné divadlá. Na mieste kde dnes stojí nový Gdański Teatr Szekspirowski, sa nachádzala kedysi škola šermu, v ktorej sa okrem týchto vystúpení diali rôzne kultúrne aktivity. Shakespearovský duch sa sem navrátil na začiatku deväťdesiatych rokov, spolu so vznikom festivalu divadla. Po archeologickom výskume, vyhlásili architektonickú súťaž v ktorej bol úspešný benátsky architekt Renato Rizzi. Areál je prístupný verejnosti, okolo sály sa nachádza ochodza z ktorej sa nám naskytol nový pohľad na do červena sfarbené tehlové mesto. Monumentálna a celkom temná stavba sa práve svojou farbou odlišuje od gotických katedrál, ktoré sú po celkom poľsku stavané najmä z červenej pálenej tehly. Najlepšou vecou je otváracia strecha, ktorá sa vie otvoriť za 3 minúty a tri poschodia také ako ich má slávne divadlo Globe. Veľmi rada by som išla na predstavenie pod otvoreným nebom. Dúfam, že toto skvelé mesto ešte navštívim. A to čo tam za navštívenie stojí vám napíšem zase nabudúce. Teraz trochu fotiek black on black.







20160713

. warszawa

z Wroclawu viedli naše "kroky" (alebo skôr polhodinový let) do hlavného mesta - do Varšavy. Vystúpili sme rovno pod najmonumentálnejšou stavbou. Palác kulturi a nauki ponúka okrem divadiel, galérie a múzea tiež vyhliadku, inak sú v nej kancelárie a ateliéry. Pre mňa bol doslova očným magnetom, fotila som ho vždy keď sa mi naň naskytol výhľad. Varšava bola počas povstania v roku 1944 zničená a preto nanovo vystavané staré mesto pre domácich nepôsobí úplne autenticky hoci je zaradené do svetového zoznamu UNESCO. Nám sa úzke domy v príjemnej palete farieb zo zdobenými štítmi páčili. Na námestí sa nachádza Syrenka, sestra Kodaňskej morskej panny, ktorá ušla do rieky Visla. Najstaršie domy, ktoré si však pamätajú nešťastnú históriu a vyzerajú ako z filmu Pianista (asi aj preto, že ho tam filmovali) nájdete vo štvrti Stara Praga na druhej strane rieky Visla. Čelia súčasnému svetu bez omietky a majú krehké, kovové balkóniky. Stara Praga je cool boho štvrť, my sme však počas horúceho dňa túto jej tvár nezažili. Ochutnali sme však pyzy v skvelom malom bistre, určite vám tam odporúčam zájsť.


 Lákadlom pre nás bolo múzeum neónu v Soho factory. Okrem neho tam nájdete príjemný chládok, fancy ateliéry, príklad súčasného poľského bývania a trochu viac sklamania ako nadšenia. Nás počasie roztápajúce asfalt vyhnalo namiesto do mesta na bosú prechádzku parkom. Podvečer sme strávili na Plac Zbawiciela, štvrti kde sa to hmýri chutnými bistrami a reštauráciami. Káva ani obsluha na Ministerstwe kávy nám až tak nechutila asi sme boli už príliš vyštavení, zato Vegánsky burger Krowarzywa berieme všetkými dvadsiatimi prstami na tele. Nenechajte sa oklamať ak zbadáte nápis bar mleczny, nie je to mliečny bar ako som sa aj ja pred návštevou poľska domnievala. Je to skôr samoobslužná jedáleň s celkom lacným, v našom prípade veľmi dobrým jedlom. Tradičný druh stravovacieho zariadenia ktorý sa zjavil po 1. svetovej vojne.


Zaujímavým miesto na návštevu je strecha univerzitnej knižnice. Zaraďuje sa medzi budovy s najväčšou strešnou záhradou v Európe. Rovno na druhej strane cesty je Vedecké centrum Kopernik. A ak vás prepadne hlad, alebo chuť na kávu rovnako no nás, zbehnite na palacinky alebo limču do Kafka. Kopernik bol v pondelok samozrejme zatvorený, tak sme si tam dali  malý obed. Skvelý obchodný dom s malými dizajnérskymi obchodíkmi a concept store sa volá Mysia3.
 V Poľsku som na všetkých rozprávala slovensky, do angličtiny som prepínala zriedka. Bolo veľmi milé, že sme si rozumeli. Varšava mi svojou atmosférou pripomínala Bukurešť zmiešanú s Berlínom a vôbec som nemala pocit že sa nachádzam na sever od Slovenska. Strávili sme v nej necelé tri dni a nachodili kilometre. Určite by som sa tam ešte rada vrátila, je tam cítiť pohnutú minulosť a to, že mesto sa ešte stále prebúdza.

20160706

. POLIN Museum of the History of Polish Jews

Múzeum histórie poľských židov bolo vo Varšave našou prvou zastávkou, boli sme šťastlivci, vo štvrtok je vstup zadarmo. Potom ako nás pri príchode k nemu privítal dav evakuovaných návštevníkov a požiarnické auto, sme sa začali obávať o tom, či sa vôbec dostaneme dnu. Po pár minútach však mužíci v skafandroch vyniesli sáčok pripomínajúci smeti, odišli preč a my sme sa mohli vydať na spoznávanie histórie. Legenda vraví, že židia prišli na územie Poľska po tom, čo ich vyhnali zo západných krajín. Na papieriku im zletelo z neba božie slovo Po-lin - čo v hebrejčine znamená "tu sa usaď" a tak sa tu putujúci židia usadili. Zaujímavé je, že Polin je zároveň preklad názvu krajiny. Hebrejský názov niesol aj víťazný návrh ktorý vzišiel z architektonickej súťaže. Autormi sú fíni Lahdelma & Mahlamäki Architects. Yum Suf - a teda masy vôd červeného mora cez ktoré prešli židia počas svojho exodu z Egypta sa preniesli do organického stvárnenia stien vstupnej haly. Nie je to úplne moja šálka kávy (btw. káva v kosheer bistre nám tam nechutila), ale priestor materiálové riešenie a detaily sa mi veľmi páčili. Expozícia sa nachádza  v podzemí, a prevedie vás celou históriou od počiatku až k druhej svetovej vojne a súčasnému životu židov v Poľsku. Môže sa Vám zdať nepochopiteľné prečo je stavba takéhoto významu a charakteru  umiestnená v zástavbe bytoviek. Poloha však vyplýva z historického umiestnenia varšavského geta. Pamätník povstania v gete tu stál už pred vybudovaním múzea a dnes je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ak sa v hlavnom meste Poľska ocitnete, určite s návštevou neváhajte. Ja som si dala príznačný outfit, šortky aj bundu Levi´s a super topánky na celý deň Toms.

20160704

.wroclaw

Náš výlet do Poľska bol veľmi spontánnym nápadom, nakoniec sme sa ho dokonca ani nezúčastnili v plnej zostave. Ak sledujete aktivity Piroh-u zámer vám bude jasný. Ja som sa pridala, lebo na zozname sa objavilo moje obľúbené mesto Gdańsk. Nebudem však predbiehať, našou prvou zastávkou bol Wrocław. Ráno sme ochutnali v európskom hlavnom meste kultúry 2016 šišky na ktoré sa čaká rad a kávu v mini kaviarni v miestnej tržnici (Cafe Targowa). Aj napriek tomu, že vyhrala majstrovstvá Poľska v príprave kávy cez aeropress, museli sme si dať drip, jediný aeropress čo majú, bol v ten deň opäť s majiteľom niekde na súťaži. Ak tam budete bežte ich podporiť, nech našetria na ďalší. Cieľom našej bezcieľnej prechádzky sa stala Hala Stulecia postavená k stému výročiu víťazstva nad Napoleonom v bitke národov (to sme vo videu ešte úplne naštudované nemali), spolu s pergolou a Iglicou sú zapísané v zozname svetového dedičstva Unesco. Majú tu dokonca najstaršiu električkovú trať v Poľsku, chvíľu sme čakali pri starej trati, keď však električka nechodila nastúpili sme na tú štandardnú, v ktorej si kúpite lístok z automatu bezdotykovou platbou asi za 5 sekúnd! Na neskorý obed sme zlupli každý pierogy a do múzea architektúry sme sa (ne)dostali minútu pred zatvorením. Vo Wroclawe vás okrem iného budú skoro na každom kroku sledovať Krasnoludki a teda malí trpaslíci, ktorí sa venujú najvšemožnejším činnostiam, začalo to jedným, dnes ich tam je 300, sedia na nábreží, vezú sa na motorke alebo visia na stĺpe. Natočiť 360° obrázok na mobil je hračka, postaviť však budovu ktorej steny slúžia ako plátno maľovanej panorámy to je iný level. 15x114 metrov rozsiahlu maľbu sa nájdete v Panorama Racławicka kam bola presťahovaná z Lwów-u. Deň sme zakončili so zmrzlinou v ruke (Polish lody), v botanickej záhrade, na druhý deň nás skoro ráno čakal let do Varšavy.

20160619

.leave a trace

nedávno som upustila zo všetkých svojich nárokov na topánky a kúpila som si tieto krásky. vydržia mi možno jednu sezónu, ale za tú radosť to stálo. inak toto je môj outfit z návštevy designweeku. nohavice mám po danielovi, ževraj ich nosil keď bol deviatak, a tá kabelka je mojou blogovou nočnou morou, nosím ju skoro s t á l e, ja viem, ale neviem si nájsť nijakú alternatívnu, rozmerom, materiálom ani farbou a hmotnosťou. je to proste moja topka. vlastne keď si spomeniem, že kedysi som mala toľko malých kabelôčiek... teraz sú všetky smutné v skrini.