.București (romania roadmania #2)

V jeden augustový pondelok sme sa zobudili v Bukurešti v sektore 5 (po rumunsky sektorul) podľa mňa, keď chcete hovoriť po rumunsky iba pridávajte s slovám koncovky -ul a -sku a -i -ui. Kedže sme vedeli, že sa nedostaneme do všetkých kútov Rumunska vybrali sme sa teda skoro ráno metrom v ktorom je mimochodom zakázané fotiť do múzea (muzelul statului) ľudovej architektúry. je tam viac ako 300 autentických prenesených tradičných domčekov z celého rumunska. vstupné je veľmi symbolické ako vo väčšine kultúrnych pamiatok. Ak by ste sa do hlavného mesta dostali na viac ako dva dni, určite vám odporúčam požičať si bicykel, ak by sme zostávali dlhšie určite využijeme túto možnosť. Nakoniec sme sa však odviezli len metrom.
Centrum mesta ja na Piata Unrii povedzme že veľkom kruhovom objazde s fontánou a výhľadom na druhú najváčšiu stavbu na zemi- Palatul Parlamentului aka palác diktátora Nicolae Ceaușescu, ktorý opustil túto zem aj s manželkou v roku 1989 a výrazne sa podieľal aj na súčasnom vzhľade hlavnej metropole Rumunska. Po tom ako sme si zavreli ústa (ja som iba nechápavo pozerala, aké je všetko naokolo mimo ľudskú mierku) sme zamierili do starého mesta. Neprekvapivo to je spleť malých uličiek plných barov, kaviarní a reštaurácií ktoré ožívajú po zotmení. Po šaláte a litrovom pive sme pokračovali do pasáže Macca-Villacrosse vo štvrti  Lipscani. Je to pasáž v ktorej rozvoniava sisha od každého stolu a hovorí sa jej tiež Údolie kráľov, nie je to vôbec luxusná záležitosť. Veľmi sme sa teda nemotkali lebo sme sa tešili na večer na free tour kde sme sa dozvedeli toľko pikošiek! Ale neviem to vám porozprávam keď budete so mnou niekde na káve. Najzaujímavejšie bolo, ako Ceaușescu “využil” zemetrasenie v roku 1977 a prebudoval Bukurešť podľa seba, Bulevardul Unrii je asi o meter dlhší a o 40 centimetrov širší ako Champs-Élysées len aby bol väčší. Kvôli týmto veľkým prestavbám museli zbúrať veľa domov, jeden však presúvali na koľajniciach, pretože ľudia ho odmietli opustiť, rovnaký osud mal aj jeden z kostolov, nie preto, že by v ňom boli nespokojní veriaci, ale príliš vytŕčal ponad komunistické domy a kazilo to výhľad pánovi diktátorovi, ktorý bol zastrelený spolu s manželkou po prevrate. To čo robili bola fakt hrozné a dodnes existujú domy na ktorých je vidno diery z výstrelov z revolučných dní. Aby som to teda už ukončila, odporúčam vám ochutnať Shoarmu – rumunský typ kebabu a večer zakončit napríklad ako my v klube Control. Lebo ten fakt stojí za to! Fotky sú znovu odo mňa, daniela a miša, rozoznáte to tak, že ja som fotila digi, daniel tie s ozubenými krajmi a michal tie analógové s peknými krajmi.

 

Comments (6)

  1. ten dom presúvaný na koľajniciach ma dostal.. a hoci Bukurešť som nikdy nemala na zozname miest, ktoré chcem navštíviť, asi to predsa len ešte zvážim 😀 má svoje čaro

  2. velmi pekné fotky 🙂

  3. Opäť raz zaujímavý post!
    Zakaždým keď som v Rumunsku alebo ho vidím na obrázkoch, som strašne zmätená. Nejako tú krajinu neviem pochopiť… 😀 Je to taký divný mix všetkého zo všetkým, ale má ozaj svoje čaro.

  4. naozaj nádherné fotky 🙂

  5. Tak mě napadá ..děláš něco jiného než, že cestuješ ? 😀 Fotky jsou skvělé, přesně takhle nějak si Bukurešť představuji.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *