.hájny grúň

„Chodievali sme na Hájny Grúň. Robiť na úzke políčka na strmine. Pamätám sa, ako mi potom chutil chlieb s maslom a medom a voda zo studničky pod lipou. A ako som sa kochal pohľadom na panorámu Nízkych Tatier a Hron. Hájny Grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a nikto vám to nemôže vziať.” Povedal Ladislav Chudík
My máme pod hájnym grúňom chatu bez vody a elektriny, čistá romantika, teda ako pre koho. Retro inventár ktorý v chatke po nájazdoch zlodejov zostal má stále svoje čaro. Dokonca na ňu ževraj raz nasprejovali “nič moc” My sme sa počas jedného voľného novembrového utorku vybrali na prechádzku jesennou krajinou. Oblaky sa prelievali kopcami nízkych tatier, pokrýval ich prvý sneh. Listy na kríkoch čučoriedok sa červenali, vyštípal ich ranný mráz. A môj starký, no ten bol hipster už pred tým ako to bolo cool, majster upcyclingu, vďaka ktorému žiaden náš elektrospotrebič neskončí v koši.

 

Comments (2)

  1. Krásné, takové melancholické 🙂

    rannicervanky.blogspot.cz

  2. Anonymný

    presne pre taketo texty mam rada tvoj blog. krasne!
    m.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *