. slemenova špica

Rakúsko-slovinskú hranicu sme prekročili už po zotmení, preto sa nám dychberúca panoráma slovinskej časti Álp zjavila až ráno po prebudení v dedinke Podkoren. V pláne sme mali zdolať horský prechod Vršič a pridružiť k tomu nejakú príjemnú túru. Keďže nie sme trénované kamzíky, vybrali sme si výstup na Slemenovu špicu. Lákala nás aj ferrata vedúca na Malú Mojstrovku, chýbalo nám však vybavenie a potrebné skúsenosti. Náš okruh pozostával z trasy rozmanitej náročnosti. Smerom tam sme si hopkali cez kosodrevinu, kde tu nejaké ovečky, skalný zráz a nadšení turisti obvešaní otrokmi (otrok = dieťa po slovinsky). Triglavský národný park ponúka veľa možností, túry vám dokážu vyplniť program bez problémov aj na týždeň. V sedle pod vrcholom sme si dopriali krátky oddych, snažili sme sa nájsť jazierka z fotiek, boli tam však len dve malé bažiny, ktoré pravdepodobne počas roka menia svoju veľkosť. Sedeli sme na pni stromu a nedokázali sme sa vynadívať na úkaz pred nami. Bolo to tak dokonalé a surreálne, že som chvíľami nedchcela uveriť, že nie som v rozprávke alebo v počítačovej hre. Slnečné počasie, krásne zelená tráva, dokonalé krivky kopcov a sivé vapencové vrchy týčiace sa do neba. No a potom prišla druhá časť cesty, nechceli sme sa vracať tou istou trasou, tak sme zvolili prechod traverzom po severnej časti kopca oproti. Chvíľami som  si predstavovala samú seba zavalenú pod kamennou lavínou, chvíľu všetkých nás zavalených pod kamennou lavínou. Stačilo si chvíľu nedávať pozor a valila by som sa vo svojom skvelom “hikovacom” outfite dolu kopcom. Moja predstavivosť tragického osudu občas nemá zábrany. Samozrejme sme to všetci zvládli, niektorí v profesionálnej obuvi, iní v teniskách (ehm). No povedzte vy, kráčate radšej hore kopcom alebo dolu kopcom? My sme sa po túre osviežili v akvamarínovej rieke Soča. Tá má počas roka relatívne stálu teplotu okolo 9 stupňov. Najprv som váhala či sa vôbec prezliecť do plaviek, potom som chvíľu závidela kaňonistom oblečeným, v neoprénoch, záchranných vestách a prilbách skáčucich z vysokých skalných brehov. Ako sa hovorí dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, najmä po tom ako sa pri ceste von tvoje nohy pemieňajú na dva ľady. Tak som sa po chvíli osmelila a rovno do nej skočila. To si potom predstavte ako sa v sekunde závisť zmení na “neoprén je pre pussies” Takže záver dňa sme si šťastní, opojení adrenalínom užili v mestečku Bovec, zrovna tam hralo tématické lokálne abba duo. Nocľah sme booknutý nemali, tak sme sklonili hlávky v miestnom kempingu pripravený vydať sa na ďalší deň opäť do kopcov.

 

Comments (6)

  1. nádhera! Slovinsko z diaľky už dlhšie obdivujem, a vidiac tieto fotky dúfam, že sa tam dostanem čo najskôr!

  2. bože, to sú prekrásne zábery :O minimálne polovicu z nich by som neváhala zavesiť zarámované na stenu 😉

    Sabi z blogu Beautiful savage

  3. super, krásne kopce, krásne fotky 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *