. ljubljana

Z divokej prírody sme sa presunuli do urbanizovaného sveta. Z týchto fotiek vyzerá Ľubľana ako také prázdne sivasté mesto, neviem či sa to tak zdá aj vám alebo iba mne. áno, jasné, gro fotiek tvoria obrázky architektúry, takže je to trochu pochopiteľné. Po návšteve som porozumela aj tomu, prečo je toto mesto našincovi také blízke. Slovinskú metropolu odporúčam prejsť na bicykli, najmä ak si chcete spraviť architektonickú tour. Na diela národného architekta Jože Plečnika (ktorý postavil kostol na obľúbenom jiřáku a podieľal sa aj na obnove pražského hradu) narazíte na každom kroku. Pre tú súčasnú od Bevk Perović alebo OFIS teba vyjsť trochu z centra. My sme sa vybrali k domu kde majú údajne prví menovaní svoj crib. V očiach mi zasvietili srdiečka a pokračovali sme ďalej. Hrad je povinnou zastávkou, najmä pre to do akej životaschopnej formy sa ho podarilo zrekonštruovať. Na nádvorí sa hrajú pri vode deti a rodičia na ne spokojne dohliadajú z terasy zámockej reštaurácie. Výhľad nie je ani z ďaleka dychberúci, realita panorámy je podobná tej bratislavskej, mesto sa jednoducho rozrastalo živelne. V diaľke nás prekvapil výhľad na hory. Spustiť sa na bicykli dolu hradným kopcom je za všetky drobné, aj keď cesta nahor bola veľmi náročná. Neskoré letné večery odporúčam tráviť na nábreží rieky Lubľaňky. Tapas na slovinský spôsob vám ponúknu napríklad v Slovenskej Hiši. Všetko čerstvé, poctivé, z lokálnych fárm a rodinných hospodárstiev, tvarohová nátierka s tekvicovými semienkami je na mojom to-do liste. Úprime sme však za celý výlet nenarazili na nejaké úplne tradičné dobré jedlá charakteristické pre túto časť Európy. Mám pocit, že majú taký mix od každého. Preto musím spomenúť najlepší burek olimpija, ktorého krátke zatvorenie na začiatku roku vyvolalo veľký rozruch, lebo všetci ho milujú, je otvorený 24/7. Chlebovú sanctuary som objavila v use-it mape, volá sa pekarna osem v ktorej majú osem druhov chleba. Ja som tam vybehla kúpiť škoricové buns na raňajky a keď som vošla naozaj som mala pocit, že sa chlebom na stole musím pokloniť, tak vzácne vyzerali. Skvelú filtrovanú kávu majú neďaleko v TODZ a pekný interiér v ROBBA. Na záver už len spomeniem tlačiarenskú dielňu Tiporenesansa, ktoré bola zhodou nešťastnej okolnosti zavretá, pootláčala som však svoje čelo na každý výklad a zrazu mi otvoril a pozval ma dnu samotný pán majiteľ. Zbiera staré raznice a vyrába rôzne grafiky a notesy. Ak tam nenájdete vhodnú pamiatku na výlet, odporučím vám ešte obchod GUD shop, v ktorom nájdete okrem slovinských dizanérov aj trochu škandinávie.
Boli ste v Ľubľane? Páčila sa vám? Ak máte nejaké tipy, podeľte sa o ne, chceme sa tam určite ešte niekedy vrátiť. 
 

 

 

Comment (1)

  1. Při pohledu na první fotky mi v hlavě vyskočily ,,Potěmkinovy vesnice'', ale pak už se tam objevili lidi 😀 Strašně moc se mi ty fotky líbí a vlastně i to, co píšeš. Nikdy jsem Ljubljaně nebyla, ani by mě to asi nenapadlo, ale teď mě to celkem začíná lákat. :3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *