.biennale di architettura 2016 #giardini

Vždy ma baví, keď môj blog zaplaví téma propagujúca architektúru a uvedomovanie si toho, čo možno bežne prehliadnete. Benátske bienále sa odohráva na dvoch miestach, to magickejšie sa volá Giardini – záhrada v ktorej vyrástli v priebehu rokov rozmanité národné pavilóny. Na rozdiel od Arsenale, ktoré bolo kedysi vojenskými kasárňami a vystavujúci majú priestory viac-menej rovonocenné, tu sa pri každej inštalácii prejavuje charakter daného objektu a samozrejme krajiny. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše najkrajší je pavilón nordických krajín. Navrhol ho nórsky achitekt Severre Fern. Tak veľmi sa mi páčil, a tak hrozne veľa komárov v ňom bolo, že som ho ani nestihla pekne odfotiť.  Je zaujímavé vidieť kurátorský výber a porovnať to s tým čím sa prezentujú krajiny v samostatnej réžii. Veľmi dobrý koncept malo Nemecko, ktoré samozrejme riešilo tému utečencov. Do svojho pavilónu vybudovaného po druhej svetovej vojne vyrezali otvory,bez dverí, pretože sú k nim “door open”, bolo zaujímavé ako riešia nové formy dočasného a trvalého bývania prisťahovalcov. Zaujalo ma Belgicko s výstavou realistických fotomontáží Filipa Dujardina, incidental space a teda oblak do ktorého ste mohli vojsť u švajčiarov, projekty s nálepkou Unfinished u španielov, Poľsko a true cost stavieb, lebo aj tie by mali byť fair trade… je toho naozaj veľa a nedá sa to stihnúť celé. Najväčším bodom je však Palazzo Centrale. Ak by som bienále nenavštívila nikdy by som sa nedozvedela, že niekde v Londýne existuje Forsenic architecture, iniciatíva z Goldsmiths university, ktorá rieši architektonický a mediálny výskum pre potreby obhajoby ľudských práv v oblastiach zasiahnutých bojmi a vojnou. Títo ľudia zbierajú informácie zo správ, analyzujú videá, lebo mestá sa dennodenne strácajú z máp a zomierajú bezmocní ľudia. Česko-slovenský pavilón som ani nechcela spomínať, ale na predsa len musím. Prezentácia života a aktuálnej obnovy prístavby slovenskej národnej galérie od Vladimíra Dedečka ma nechala chladnou. Nepopieram, že je to zaujímavá téma a skvelé PR pre SNG, v hlavnom meste je to však jedna z mála budov ktorým sa pošťastil takýto osud. Rozumiem, že nikto sa nechce chváliť tým ako nechá búrať vo vlastnej krajine architektonické dedičstvo, ale ak by som mala posielať správy z frontu ja, nechcela by som byť taký pokrytec. A aby som to teda nezakončila depresiou, bola som nadšená z diela mojich obľúbených architektov Aires Mateus. Vydať sa na bienále je skvelý nápad, a už teraz sa teším pod koho vedením sa v benátkach nadšenci architektúry stretnú znova, určite nebudem chýbať! Začala som sa dokonca učiť pomaličky taliansky, lebo tam už chodím skoro ako na klavír. Boli ste na bienále, či už tomto alebo o umení? Máte radi Benátky? 
 

 

 

Comments (6)

  1. ach, super! držím palce v učení, ja sa na etapy učím taliansky tiež 😀

    • Anonymný

      ďakujem 🙂 snáď mi to vytvrá aspoň na basic úroveň.

      Babô

  2. aj mňa bavia tieto tvoje archi posty, rozširuješ mi obzory v oblasti, v ktorej mám nedostatky ♥

  3. to patio či čo to je – na fotke vedľa sprievodcu bienale – je skvelé!

    • Anonymný

      kámo to je carlo scarpa! to musis poznat predsa!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *