.marec mesiac knihy

Nadpis ktorý ma vracia späť na základnú školu, k hnedej nástenke s papierovými písmenkami s dierkami po špendlíkoch z predošlých tématických mesiacov.  Na nočnom stolíku sa mi postupne nazbierala pekná kôpka prevažne tenkých knižiek povedzme že architektonického záberu. Naozaj super široká škála, plus jeden a môj najobľúbenejší časopis.
Zaujímalo by ma či si chodíte si požičiavať knižky do knižnice? Myslím beletriu. Keď som chodila na gymnázium bola to jedna z mojich obľúbených činností. Mne je to totižto hrozne ľúto keď sa k niektorým nevraciam.

Peter Zumthor / Promýšlet architekturu
Malý výlet do mysle jedného najlepších súčasných architektov. Veľmi pekne poeticky zachytené jeho zážitky, názory a vnímanie priestorov.

Simon Mauer / Skleněný pokoj
Túto knižku som si chcela prečítať už veľmi dlho, vo vianočnom nákupnom ošiali som sa jej konečne zmocnila a keď sa mi podarilo začať ju čítať nechcela som aby skončila. Príbeh uveriteľne reálny, šťavnatý a miestami až absurdný. Román inšpirovaný príbehom vily Tugendhat. Chcela by som aby takých bolo viac, keď si viete zasadiť iluzívny príbeh do reálneho prostredia. Odporúčam čítať až po návšteve Glasraum na Černopolní v Brne.

  
Leonard Koren / Wabi-sabi
Čo sa týka mojej profesie, princíp wabi-sabi som v plnej miere pociťovala odjakživa, preto som pravdepodobne skončila na obnove architektonického dedičstva. Potvrdzuje sa mi to každou stránkou tejto knižky. Uctievanie krásy v prirodzenej nedokonalosti. Keď vyšla v češtine a Eva Eisler povedala, že ju má roky a stále sa k nej počas života vracia, zaobstarala som ju aj do našej knižnice.

J. Novák, R. E. Pročka/ Architektúra 20.storočia v Nitre
Povedzme, že v Nitre som vyrastala, viem ako sa za roky zmenila, myslím si že by mohla byť najkrajším slovenským mestom ale momentálne sa tu nič nedeje. Aj napriek tomu, že sú to prevažne obrázky a popisky, čítala som ju ako keby to bola beletria. Je napísaná zrozumiteľne, občas prezradí niečo o čom ste nikdy nepočuli a oceňujem aj kritický pohľad na vec. Samozrejme ocenia ju najmä “nitrančani”.

Apartamento
Jediný “fancy” časopis ktorý si nikdy neodpustím je už štvrtý rok Apartamento. Za tie roky ale už pociťujem jemný úpadok na kvalite. Síce je hrubšie ale o to plnšie reklám, odpúšťam mu, lebo sú pekné. Ak človek nemá prehľad o súčasnom vizuálnom umení tak sa môže v niektorých rozhovoroch cítiť trochu stratený, vždy sa tam však dozviem veľa zaujímavých vecí od ľudí na ktorých by som možno nikdy inak nenatrafila.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *