. cascina cuccagna & marni playland

Dnes vám predstavím dve skvelé miesta, ktoré som mala možnosť navštíviť počas designweeku. Nachádzajú sa blízko seba a netreba sa kvôli nim báť vzialiť z centra mesta.

Miláno je moderné a dynamické, ale prekvapivo sa v ňom skrývajú aj malé oázy odkazujúce na minulosť. Jednou z nich aj Cascina Cuccagna. V roku 2012 prešiel objekt z konca 17. storočia rekonštrukciou a vytvoril platformu kde sa v dnešnej dobe stretávajú ľudia s nadšením pre komunitné budovanie, organické potraviny, ekologický prístup k veciam, udržateľný život… Konajú sa tu farmárske trhy, je tu verejná záhrada, slow reštaurácia, cyklo-laboratórium dokonca malý hostel či kvetinárstvo. Celé to vzniklo z iniciatívy obyvateľov, ktorí chceli predísť chátraniu a zachovať jednu z približne 60 podobných historických fariem.

V samotných priestoroch prebiehala výstava CAPITALISM IS OVER. Rozlúčková party s režimom. Utopická/ dystopická vízia hypotetického konca kapitalizmu má byť trochu viac ako nejaká paródia. Všetko čo súvisí s ekonomikou zdieľania, priamym odberom, spotrebiteľskou spoluprácou si nesie akýsi post-kapitalistický scenár. Na opačnej strane váh sa nesú oligarchovia a monopoly. Dizajn sa musí s týmito protichodnými silami popasovať tiež. Trh je rozdelený na malé firmičky a gigantov. Výstava mala vyvolať otázky o tom kde je v takomto svete miesto dizajnéra? Vytvoriť fiktívny rámec pre výskum potenciálov a nástrah produktového dizajnu v dobe poznačenej sociálnymi a ekonomickými zmenami.

MARNI som začala sledovať a postupne upadať do lásky k nemu až po tom ako spolupracovalo s h&m (to boli časy! môj blog v ten mesiac dosiahol historický vrchol svojej návštevnosti). Zakladateľku Consuelo Castiglioni na poste hlavnej návrhárky vymenilo pred dvomi mesiacmi nové meno. Ale nie o tom som chcela. V prvý aprílový týždeň sa priestory milánskeho showroomu MARNI naplnili pieskom, veselými ľuďmi, krikom detí a neobvyklými farebnými predmetmi. Limitovaná kolekcia kresiel, košíkov, taburetiek, húpacích stoličiek a iných doplnkov bola vyrobená komunitou žien v Kolumbii, ovládajúcich tradičnú techniku vypletania. Vládla tam naozaj príjemná atmosféra. Všetky predmety boli na predaj a výťažok z nich by mal putovať na charitu. Ja som už navždy zabudla na acapulco chair, toto je autentické juhoamerické remeslo ktoré ma chytilo za srdce! Svetlá sa menili a talianski rodičia boli tak dokonale uvoľnení! 

Comment (1)

  1. och <3 super! tú prvú baboidnú foto žeriem 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *