we love food / INDIA

Nevedela som z ktorej strany začať, tak začnem tým najlepším a to je jedlo. Už je to nejaký čas čo sme sa vrátili z Indie. Cítila som, že na to aby som o nej mohla niečo napísať potrebujem odstup. Táto krajina bola na mojom top zozname miest ktoré chcem navštíviť už od nepamäti, a odkedy sa v našej domácnosti objavila hrubá indická kuchárska kniha o ničom inom sme nevedeli snívať. Danielove indické jedlá dosahovali nevídanej chute, a bolo na čase overiť či nežijeme v omyle.

 Každá časť Indie sa vyznačuje vlastnými jedlami v závislosti od polohy a dostupných zdrojov. Najviac času sme strávili v štáte Goa. Nachádza sa západnom pobreží a jej kuchyňa je ovplyvnená históriou, okrem bežných hinduistických jedál napríklad aj moslimskými. Najviac sa však pod ňu zapísalo 400 rokov portugalskej nadvlády. Portugalci do Indie počas zámorských výprav priniesli z Brazílie rajčiny, zemiaky, ananásy, alebo aj kešu, z Európy zase kresťanstvo, ktoré zbúralo všetky vegetariánske ideály. Kto by však povedal, že chili korenie ktoré dáva pikantnú chuť množstvu jedál vo všetkých kútoch Indie by bez nich nemali tiež? Indickú kuchyňu akú poznáme dnes, majú na svedomí štáty južnej Ameriky začínajúc Mexikom. Kolonizátori nekolonizátori, výsledok stojí za to.  Inak je goánska kuchyňa charakteristická morskými plodmi, rybami alebo krabmi a nikdy v nej nemôže chýbať kokos. Kresťania jedia všetko a hindu majú prevažne lakto-vegetariánsku prípade pescetariánsku stravu – to sme zvolili aj my.

Na našu prvú naozajstnú indom uvarenú večeru v Indii sme išli práve na deň sv. Valentína, takže to bolo rande v trojici s jedlom, tenkrát poprvé, no proste krása. Stavili sme na klasiku Goan Style Paneer a Zeleninové curry. Bežne sa nenecháme zlákať keď na nás na ulici niekto volá ale na prvý večer sme to trafili. Na druhý deň sme objavili slanú indickú palacinku menom “dosa” ktorú môžete naplniť čímkoľvek. Bola to naša láska presahujúca svojou dĺžkou niekoľkonásobne tanier ďalšie dva týždne. Našim najobľúbenejším pitím bol klasický chai, kokosy a maaza (mangový soft drink). Najsmutnejšie bolo kupovať si stále balenú vodu. Dali sme si aj šťavu z cukrovej trstiny s ľadom o ktorého pôvode sme netušili. Nám sa nič nestalo, ale odporúčanie znie – vyhnite sa tomu. Na trhoch sa nakupuje náročne, je dobré poznať skutočné ceny, obísť niekoľko predávajúcich a zjednávať. Ak chcete z niečoho len pár kúskov ťažko sa vám podarí presvedčiť trhovníkov aby vám nedali pol kila alebo kilo. Radi vám dajú z veľa vecí ochutnať, a podajú vám to rukami. Odmietnuť môžte, ale my sme to riskli, opäť našťastie bez ujmy.

Prvé dva dni sme boli s jedlom opatrní, mali sme však šťastie a aj napriek tomu, že sme jedli potom kade tade, domov sme sa vrátili s dvoma neporušenými blistrami aktívneho uhlia (like a boss 😎). Netreba mať v hlave strach a myšlienku, že vám z niečoho bude zle, miesta na jedenie si treba vyberať so zdravým úsudkom a ideálne také kde vidíte veľa ľudí. Netreba to preháňať ani s pikantnosťou, lepšie je vždy sa dopredu opýtať. Napriek tomu, že goánska kuchyňa je známa výdatným používaním chilli, my sme mali na tanieri také naozaj pálivé jedlo len raz, a v 36°C to dá vážne zabrať. V Goa sme chodili do reštaurácií no v Bombay sme jedli len streetfood. Najautentickejším čo sme zažili bolo bistro VIHAR v Panjime. Za tri dni sme tam boli asi 4 krát. Orientovali sme sa aj podľa bedekru, ale hlavne sme išli tam, kde stál rad indov, to je indikátor toho, že tam majú niečo fakt dobré! Kultúrny šok som zažila keď sme sa presunuli na juh Goa. Tam bolo naozaj ťažké nájsť miesto kde sa nestravujú len  turisti ale aj domáci. Daniel raz aj napriek môjmu varovaniu navštívil skromné zariadenie v ktorom podávali niečo, čo by ako indické jedlo uvarila vaša babička. Neskôr sme sa dozvedeli, že práve takto sa stravuje väčšina obyvateľstva, korenie nie je lacnou záležitosťou a samozrejmosťou.

Thali je najlepšou cestou ako ochutnať veľa vecí. V každom kúte Indie vám naservírujú niečo iné, v Goa to boli dve až tri misky nejakého hlavného jedla a jedna miska dalu a jedna jogurtu a jedna so zaváraninou ktoru sú väčšinou citróny, súčasťou je buď ryža alebo nejaká z indických placiek, alebo obe. Ceny začínajú na smiešnych 60 rupií a siahajú až na 400. Čo je asi od eura po 6 eur. Po otvorení jedálnička sme samozrejme zostali úplne zaskočení, na ochutnanie všetkého by nám nestačilo ani pol roka. Tak sme väčšinou išli na slepo, prípadne sme sa spýtali. Niekedy sa stalo, že na stôl prišlo niečo čo popisu čašníka až tak nezodpovedalo, ale tak sme ochutnali veci ktoré by sme si možno nikdy nevybrali. Ani raz sa nestalo, že by sa sa niečím prejedli, alebo niečo nedojedli. Indické jedlo je proste top!

Jasným cieľom bolo vyhnúť sa akémukoľvek európskemu jedlu, za dva týždne sme si dali len dvakrát klasickú kávu. Na jednom mieste nás zabudli obslúžiť a tak sme “vyfasovali” ako ospravedlnenie tento velvet cake. Fúú no nič moc. V Bombay sme však zmenili názor, a chceli sme vedieť ako chutia veci západného sveta na ktorých si domáci fičia. Skúsili sme brownie v cukrárni Theobroma kde ich majú asi 10 druhov. Krásne vám ho ohrejú a stojí naozaj za to. Rovnako na teplo podávajú aj plnené donuty v Mad over donuts. Obe sme vybrali náhodne a za obe sme dostali pochvalu od nášho domáceho. A áno, posledný deň sme ochutnali aj MaharajaMac z ktorého bol Daniel veľmi nešťastný no ja som zo svojej malej rolky s cícerovými fašírkami jasala. Mládež si tam okrem iného fičí na pohári cocacoly do ktorej sa načapuje vanilková zmrzlina.

Ak čakáte na záverečný verdikt, Daniel varí skoro ako skutočný ind! Aj napriek tomu, že indické jedlá sú dosť náročné na prípravu čo sa týka hrncov a potrebných korenín/surovín varíme si stále. Korenia sme nakúpili úplne nakoniec v Bombay, na rušnom Crawford markete. Dokázala by som vám písať ešte ďalšie litánie o tom ako sme boli na večeru u kamoša v New Mumbai, ako sme mali najlepšiu pečenú kukuricu, veľa ale hrozného jedla vo vlaku, ako ľudia na vlakovej stanici čerstvo upečené, samosy, naany a idli stláčajú, obchytkávajú a vracajú naspäť, ako vy si myslíte že máte najlepšie mango na zemi a oni vám povedia to ešte nie je sladké a dozreté a tiež ako si chudobní na ulici varia a deti žobrú o jedlo. Každá minca má dve strany.

Ak vás niečo konkrétne zaujíma, napíšte do komentárov možno to spomeniem v ďalšom príspevku. Dúfam, že som vám spravila chuť!

Podobne obsažný článok ale o sicílskom jedle je tu!

Comment (1)

  1. Adéla

    Snědla bych z toho uplně všechno! Do Indie bych se také ráda podívala a hlavně snad i kvůli tomu jídlu! Super článek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *