.new lisbon

Predstava návratu do Lisabonu je vždy príjemná, až do okamihu kým tam naozaj som, vtedy ma prepadne náhla krátka eufória (v ubri vám hrá depeche mode – strange love a potom kylie minogue – can´t get you out of my head)a následne ten podivný pocit, ako keď ste sa s niekým dlho nevideli, tešíte sa ale nakoniec si len tak každý hľadíte do kávy a rozprávate sa o počasí. Po úvahách som dospela k záveru, že Lisabon pre mňa nie je mesto, ale môj neviditeľný priateľ.

V smútku objatá úzkymi uličkami Alfamy, radosť zo slnečných dní vždy zvojnásobená všetkými bielymi chodníkmi, chlácholí ma rieka a západy slnka, príjemne unaví dlhá prechádzka do Belému, na večeru grilovaná ryba, biele víno a východ slnka po pretancovanej noci mi vždy potvrdí večnú mladosť. Sme starí dobrí kamaráti. Ale chvíľu nám to trvá kým sa znova v dave nájdeme a trochu “oťukáme”

Okrem patetického úvodu som si pripravila zopár tipov na nové miesta, ale tiež na miesta ktoré nerobia Lisabon výnimočným, ale pomáhajú mú splynúť do farebnej cestovnej hmoty našich výletov, lebo by mohli byť kdekoľvek, no náhodou sú v Lisabone. Lebo už tam majú aj dobrú kávu – rozumej kávu ktorá chutí ako v Prahe, Kodani, Budapešti alebo aj vo Viedni.
Majú tam aj kaviarne v ktorých sú cool časopisy. Majú tam kaviarne do ktorých sa chodia fotiť turisti a blogerky, pracovať digitálni nomádi. Majú tam koooopec turistov a do mojej obľúbenej reštaurácie k babičke a deduškovi sme čakali hodinu a pol! Katastrofa.

Hello Kristof!
Santos ožil! Malá milá kaviareň v ktorej sú len turisti ale majú tam dobrú kávu a časopisy.

Dear Breakfast
Ak by bol Krištof plný turistov, hneď za rohom je Dear Breakfast, ktorý bude možno tiež plný blogeriek s kamoškami alebo influenceriek s frajermi a budete musieť ísť na zlú portugalskú kávu niekam úplne inam. (skúste si na slovensku nazvať kaviareň “drahé raňajky”)

MAAT
Maat je múzeum umenia, architektúry a technológií a je dôkazom toho čomu sa mi v diskusiách s portugalskými archi kamarátmi nechcelo veriť. Krásny západ slnka, kachličky, výhľad selfíčka. Ale tie detaily, interiér, záchody. Celé zle, úplný smútok. Cheap.

Áno toto bol trošku diss, na miesta ktoré prirodzene dostali priestor so zvýšeným počtom návšetevníkov. Sú pekné, ale postrádajú pre mňa akýkoľvek genius loci. Zážitok je ísť do kiosku Clara Clara keď nie je feira da ladra, vtedy tam je božský kľud, nezablúdiť pri tom do Copenhagen coffee lab, lebo kto by už jedol v Lisabone škoricové hniezda? A nepite cappucino, vypýtajte si “meia de leite” zaplatíte tak o polovicu menej.

Juicy
Juicy má veľmi šťavnatý interiér, otvorili ho tento mesiac, je na Baixa Chiado a interiér robila Joana Astolfi.

Lx Factory
Toto nie je nijaká novinka, ale každú nedeľu do obeda je tu fajn trh s oblečením, doplnkami, predmetmi aj jedlom. Prebehol tu nevídaný rozkvet, pribudlo veľa obchodíkov a kaviarničiek. Radosť vidieť a stráviť príjemné poobedie.

Under the cover
V Lisabone boli kedysi dva časopisové obchody, jeden zavreli a zostal len kontainer v Lx factory. Under the cover však napĺňa najtajnejšie časopisové sny.

My mother´s daughters
Príjemné veganské bistro, lebo miest s takýmto jedlom je stále ako šafranu.

até a próxima ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *